Keratokonus
Keratokonus je ochorenie rohovky, pri ktorom sa jej tvar postupne mení a rohovka sa môže vyklenovať smerom dopredu. Výsledkom môže byť zhoršovanie kvality a ostrosti videnia.
Čo je keratokonus?
Rohovka je priehľadná predná časť oka, ktorá sa významne podieľa na zaostrovaní svetla na sietnicu. Za normálnych okolností má pravidelný a približne guľovitý tvar.
Pri keratokonuse dochádza k postupnému stenčovaniu a vyklenovaniu rohovky. Jej tvar sa môže meniť nepravidelne, čo spôsobuje deformáciu obrazu a zhoršenie videnia.
Keratokonus sa môže rozvíjať postupne. Prvé zmeny preto nemusia byť na prvý pohľad výrazné. Dôležité je sledovať vývoj zraku a pri zhoršovaní alebo častých zmenách dioptrií absolvovať odborné očné vyšetrenie.
Ako sa keratokonus prejavuje?
Prejavy keratokonusu môžu byť spočiatku nenápadné. S postupujúcimi zmenami tvaru rohovky však môže byť videnie čoraz menej ostré a zároveň nepravidelné.
Rozmazané videnie
Obraz nemusí byť ostrý ani po nasadení okuliarov a jeho kvalita sa môže postupne meniť.
Časté zmeny dioptrií
Predpis okuliarov sa môže meniť častejšie, pretože sa mení zakrivenie a optické vlastnosti rohovky.
Skreslené videnie
Svetlá, písmená alebo predmety môžu pôsobiť deformovane, neostro alebo s nepravidelnými obrysmi.
Aké ďalšie ťažkosti môže keratokonus spôsobovať?
Okrem samotného zhoršenia ostrosti videnia sa môžu objaviť aj ďalšie subjektívne ťažkosti, ktoré súvisia s nepravidelným tvarom rohovky.
Citlivosť na svetlo
Niektorí pacienti môžu vnímať väčšiu citlivosť na svetlo alebo nepríjemné oslnenie.
Horšie videnie za šera
Nepravidelná rohovka môže znižovať kvalitu videnia najmä pri slabšom osvetlení alebo pri pohľade na svetlá.
Únava očí
Pri snahe zaostriť môže pacient pociťovať zvýšené namáhanie očí alebo únavu pri čítaní a práci na blízko.
Ťažkosti s korekciou
V niektorých prípadoch už bežné okuliare nemusia poskytovať dostatočne kvalitné videnie.
Prečo keratokonus vzniká?
Presná príčina vzniku keratokonusu nie je vždy jednoznačná. Úlohu môžu zohrávať genetické, mechanické aj ďalšie faktory.
Keratokonus sa môže objaviť už v mladšom veku a jeho priebeh môže byť u jednotlivých pacientov odlišný. Preto je dôležité sledovať nielen aktuálny stav zraku, ale aj jeho vývoj v čase.
Časté a intenzívne šúchanie očí sa považuje za významný rizikový faktor progresie keratokonusu. Pri výraznom šúchaní očí je preto vhodné riešiť aj príčinu, napríklad alergiu alebo podráždenie očí.
Ako sa keratokonus zisťuje?
Základom diagnostiky je komplexné očné vyšetrenie. Pri podozrení na keratokonus je dôležité presne posúdiť tvar, zakrivenie a hrúbku rohovky.
Vyšetrenie zraku
Lekár skontroluje ostrosť videnia, dioptrie a ďalšie parametre, ktoré môžu upozorniť na nepravidelnú refrakciu.
Topografia rohovky
Zobrazí tvar a zakrivenie rohovky a umožňuje odhaliť nepravidelnosti, ktoré pri bežnom vyšetrení nemusia byť zrejmé.
Meranie hrúbky
Posúdenie hrúbky rohovky pomáha lekárovi lepšie zhodnotiť jej stav a prípadné zmeny v čase.
Ako sa keratokonus lieči?
Spôsob liečby závisí od štádia ochorenia, kvality videnia a toho, či sa keratokonus ďalej zhoršuje. Cieľom môže byť zlepšenie videnia alebo stabilizácia rohovky.
Okuliare
V skorších štádiách môžu okuliare poskytovať dostatočnú korekciu zraku.
Kontaktné šošovky
Pri nepravidelnom zakrivení rohovky môžu byť vhodné špeciálne kontaktné šošovky, ktoré pomáhajú vytvoriť pravidelnejší optický povrch.
Stabilizácia rohovky
Pri progresii keratokonusu môže lekár zvažovať metódy, ktorých cieľom je spevnenie a stabilizácia rohovky.
Pokročilé formy
Pri výraznom poškodení alebo pokročilom ochorení môže byť potrebné zvážiť špecializovaný chirurgický postup.
Prečo je dôležité keratokonus sledovať?
Keratokonus nemusí postupovať u každého pacienta rovnakým tempom. U niektorých ľudí zostáva dlhodobo stabilný, u iných môže dochádzať k postupným zmenám tvaru rohovky.
Pravidelné kontroly umožňujú porovnávať výsledky vyšetrení v čase a zachytiť prípadnú progresiu. Pri včasnom odhalení môže lekár zvoliť vhodný spôsob sledovania alebo liečby.
Často sa pýtate
Čo je keratokonus?
Keratokonus je ochorenie rohovky, pri ktorom sa rohovka postupne stenčuje a mení svoj tvar. Môže sa vyklenovať smerom dopredu a spôsobovať nepravidelné, zhoršené videnie.
V akom veku sa keratokonus najčastejšie objavuje?
Keratokonus sa často prejaví v období dospievania alebo v mladšom dospelom veku. Môže sa však diagnostikovať aj neskôr.
Je keratokonus dedičný?
U niektorých pacientov môže existovať genetická predispozícia. Výskyt keratokonusu v rodine je preto dôvodom na zvýšenú pozornosť a pravidelné očné kontroly.
Môže sa keratokonus zhoršovať?
Áno. Keratokonus môže u niektorých pacientov postupovať, najmä v mladšom veku. U iných môže zostať dlhodobo stabilný. Preto je dôležité sledovanie jeho vývoja.
Môže keratokonus spôsobovať časté zmeny dioptrií?
Áno. Zmeny tvaru rohovky môžu spôsobovať zmeny refrakcie a tým aj potrebu meniť okuliarovú korekciu. Časté zmeny dioptrií môžu byť jedným z dôvodov na podrobnejšie vyšetrenie rohovky.
Pomôžu pri keratokonuse okuliare?
V skorších štádiách môžu okuliare zlepšiť videnie. Pri výraznejšom nepravidelnom zakrivení rohovky však nemusia poskytovať dostatočne ostrý obraz.
Môžu pri keratokonuse pomôcť kontaktné šošovky?
Áno. Pri niektorých formách keratokonusu môžu špeciálne kontaktné šošovky výrazne zlepšiť kvalitu videnia. Ich vhodnosť je potrebné posúdiť individuálne.
Dá sa keratokonus zastaviť?
Pri preukázanej progresii existujú metódy, ktorých cieľom je stabilizovať rohovku a zabrániť alebo spomaliť ďalšie zhoršovanie jej biomechanických vlastností.
Môže šúchanie očí zhoršovať keratokonus?
Intenzívne a opakované šúchanie očí sa považuje za významný rizikový faktor spojený s progresiou keratokonusu. Preto je vhodné šúchanie očí obmedziť a riešiť príčinu podráždenia alebo svrbenia.
Kedy by som mal absolvovať vyšetrenie rohovky?
Vyšetrenie je vhodné najmä pri zhoršovaní videnia, častých zmenách dioptrií, výraznom astigmatizme, skreslenom videní alebo pri výskyte keratokonusu v rodine.
Vidíte neostro?
Zistite, čo môže byť príčinou vašich ťažkostí a aké vyšetrenie je pre vás vhodné.
Objednať sa na vyšetrenie